Matej Kandrík: Rusko-ukrajinský konflikt pripomína zápas vyčerpaných boxerov. Myslím, že začnú rozhovory o prímerí

12/30/24 • 41 min

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.

Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.

Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.

Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.

Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné.

„Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”

Moderuje Denisa Hopková.

Moderuje Denisa Hopková.

Previous Episode

V zdravotníctve platíme nezmysly, ktoré pacienti nepotrebujú alebo im aj škodia

Príkladom je vyšetrenie protilátok na laktózu. Odborníci tvrdia, že ide o medicínsky nezmysel, ale napriek tomu to dve z troch poisťovní preplácajú. Zbytočné vyšetrenia nás zrejme stoja viac ako 20 miliónov eur ročne. Podľa niektorých lekárov dochádza aj k zbytočným operáciám, ktoré môžu pacientom viac ublížiť ako pomôcť.

Tzv. overtreatment nie je iba slovenským problém. V Nemecku aj pre tento dôvod idú reformovať nemocnice. Prišli totiž napríklad na zbytočné amputácie, ktoré sa dali riešiť bez rezania, avšak zdravotnícke zariadenie zvolilo ekonomicky výhodnejší zákrok. Či sa takéto veci dejú aj na Slovensku, sme sa pýtali riaditeľky jednej z najväčších nemocníc. Tá hovorí, že medicínska efektívnosť je jedna vec, ekonomická efektívnosť je iná vec.

V dnešnom podcaste budete počuť aj stanovisko zdravotnej poisťovne Union, ktorá prepláca sporné vyšetrenie protilátok na laktózu, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, šéfa LOZ Petra Visolajského a prezidenta Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloša Jeseňáka z Univerzitnej nemocnice v Martine.

Oslovili sme aj spoločnosť Unilabs, ktorá vykonáva laboratórne vyšetrenie protilátok laktózy, ktoré podľa odborníkov neexistujú. Do uzávierky podcastu sme nedostali žiadnu odpoveď.

Nahrával Peter Hanák.

Next Episode

Skauti nie sú len o betlehemských svetielkach, je to formácia k aktívnemu občianstvu - zoči voči totalitám.

Takto ako dnes, nás chceli zakazovať i za komunistov či fašistov, hovoria predstavitelia Slovenského skautingu. Podľa nich poslanie vychovávať mladých ľudí k hodnotám skautingu, našu spoločnosť nijako ohroziť nemôže, práve naopak. Nerozumiem, čo na tom, čo robíme, je zlé a prečo z nás robia "agentov západných mocností," hovorí pre Ráno Nahlas skautka Mária Budzáková. Kto sú teda Slovenskí skauti?

Nemali ich radi fašisti a nemali ich radi ani komunisti. Boli na obtiaž obom totalitám, ktoré sme tu na Slovensku zažili a tak sa dočkali nielen zákazov, ale rovno rušenia celej ich organizácie a dokonca členov skautu - za ich angažovanie sa v mene slobody, demokracie a hodnôt, na ktorých vyrastali, totalitné režimy aj prenasledovali či dokonca zatvárali či rovno popravovali. I to sú naši Slovenský skauti.

Dnes Slovenský skauting patrí medzi jednu z organizácií, ktorá sa venuje ako deťom, tak aj dospelým či celým rodinám a spoločenstvám. Deťom dávajú bezpečné útočisko, poskytujú im spoločenstvo či aktívné prežívanie voľného času i formovanie v duchu deklarovaných skautských hodnôt - teda povinnosti voči sebe, voči druhým i voči Bohu. To sú dnes Slovenskí skauti.

Skauti teda rozhodne nie sú len tí povestní nosiči betlehemského svetielka v predvianočnom, resp. v adventnom čase. Ich snahou je primárne formovanie mládeže, ale aj aktívna participácia na našej občianskej spoločnosti.

"Pri skautskom sľube sa človek zaväzuje, že bude dodržiavať skautský zákon teda -ako byť čestný či ako byť priateľom každého človeka dobrej vôle a to robí skauta skautom.

Skautský sľub je záväzok, že - áno, chcem byť dobrým človekom a pre mnohých je to to sľub, že chcem na sebe pracovať a nechcem si to nechať iba pre seba, ale chcem to odovzdať ďalej - druhým ľuďom." hovoria skauti Mária Budzáková a Michal Tarbaj.

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o slovenskom skautingu, so skautmi Máriou Budzákovou a Michalom Tarbajom.

Pekný deň a pokoj v duši prajú Jakub Dobšinský a Braňo Dobšinský.