NAHLAS |aktuality.sk

Pre totálny chaos v Národnej rade poslanci nehlasovali a zákonoch a mnohé tak pôjde do koša. Poslednou bodkou bolo, keď Kollárove Sme rodina prišlo s uznesením,, ktorým chcú obmedziť právomoci Ódorovej vlády v Bruseli. Budete počuť redaktora Aktualít Mareka Biróa.

Konkrétnejšie chcú obmedziť právomoci úradníckej vlády pri rozhodovaní o zmene hlasovacích práv v orgánoch EÚ. Z toho, že takéto uznesenie prišlo bola prekvapená aj šéfka výboru pre európske záležitosti Vladimíra Marcinková (SaS). O inicitíve poslancov sa dozvedela päť minút pred hlasovaním.

Najviac ju zaskočilo, že takýto nápad vôbec vznikol, pretože už dnes je de facto vláda viazaná rozhodnutím európskeho výboru. „Ak by sa menilo hlasovanie mechanizmov v rámci Európskej únie, tak by sa k tomu tak či tak musela vyjadrovať národná rada. Európský výbor dáva zävazné stanovisko vláde k akémukoľvek hlasovaniu," hovorí s tým, že ak by sedela v Bruseli a počula by, že parlament prijal takéto uznesenie tak by krútila hlavou, že „takúto blbosť prijali." „Je to nezmyselné," dodáva tiež v podcaste.

Zároveň dodáva, že takéto hlasovanie momentálne nie je ani veľkou témou. „Neviem odkiaľ sú tieto snahy. Takéto hlasovanie nie je v pláne. Diskusie síce prebiehajú, ale malo by to byť aktuálne v horizonte dvoch troch mesiacov.

Podľa Radovana Geista je uznesnie len politická komunikácia pred voľbami. „Strana Sme rodina už aj v minulosti mala problém so zuršením zásady jednomyseľnosti v EÚ - tam kde ostala. Chápem to skôr ako politickú komunikáciu, než reálnu hrozbu, že by sa malo zrusiť jednomyseľné hlasovanie v náročnej politike v Únii," hovorí.

Podľa Geista to ale môže pôsobiť na typ voliča, ktorý počúva na argument ochrany slovenských záujmov v EÚ. Práve tento typ voliča môže vnímať pozitívne stranu, ktorá rieši problém, ktorý v skutočnosti ani neexistuje," približuje.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Koniec stropu a návrat automatu pri dôchodkovom veku, rodičovský bonus pre dôchodcov a nové možnosti predčasného dôchodku. Parlament schválil reformu prvého dôchodového piliera. Ide o reformu, ktorú potreboval?

Namiesto vekového stropu automat.

Aktuálne postupné zvyšovanie veku odchodu na dôchod s tým, že hranicou malo byť 64 rokov, sa mení. Nastúpi automat. A ten na jednej strane odstráni vekový strop, na druhej ale v špecifickom čase môže znamenať aj zníženie dôchodového veku. „Ak by prišla nejaká podobná pandémia, ten automat by aj znížil dôchodkový vek“, vysvetľuje Ján Šebo, dôchodkový expert, ktorý je v súčasnosti aj členom tímu plánu obnovy.

Prvotným dôvodom pre odstránenie vekového stropu je však podľa Šeba udržateľnosť dôchodkového systému. „Ak by sme púšťali do dôchodku ľudí príliš skoro, tá menej početná generácia, ktorá má vytvoriť hodnoty pre výplatu dôchodkov, by jednoducho nestíhala“, tvrdí.

„Vekový posun znamená, že ľudia zostanú dlhšie na trhu práce, trošku kratšie na dôchodku, ale budeme tak mať dosť zdrojov, aby sme im zabezpečili priznávané dôchodky“, pokračuje.

Exminister Jozef Mihál upozorňuje, že Slováci sa v priemere dožívajú viac a za to môže aj rastúca kvalita života. Na druhej strane je to výzva pre tvorcov politík. „Zvyšuje sa počet dôchodcov, je však stále menej tých, čo do systéme dávajú peniaze“, tvrdí. A poukazuje na to, že aj štátny priebežný pilier bude stále viac odkázaný na druhý polier súkromných dôchodkových úspor.

Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková vidí aj pre Slovensko nevyhnutnosť nastúpiť cestu viacdrojového financovania dôchodkov. „Štandardný pracujúci Brit má svoj dôchodok zložený z trinástich zdrojov“, uvádza.

Rodičovský bonus

Ide o možnosť, že na dôchodky rodičom prilepšia ich deti poukázaním časti svojich odvodov. Maximálne tri percentá, na jedného rodiča však polovicou – teda 1,5%. Dôležitým obmedzením je suma, z ktorej sa to môže robiť. „Nesmie presiahnuť 1,2% priemernej mzdy“, vysvetľuje Šebo. Ak by aj deti zarábali viac, na výpočet bonusu sa môže použiť maximálne 1,2%. „Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, mesačne sa tak dá prispieť rodičom z priemernej mzdy približne 45 eur“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo.

Problématickou časťou riešenia je finačné krytie rodičovského bonusu. Prijatý zákon sčasti počíta s peniazmi, ktoré sa „ušetria“ zmrazením pravidelného odvodu na súkromné dôchodkové účty.

„Z odborného hľadiska je nutné povedať, že to je tá cena: v budúcnosti budú nižšie dôchodky v druhom pilieri, lebo niekto zobral peniaze určené pre budúcnosť a použil ich teraz“, konštatuje Ján Šebo.

Podrobnosti sa dozviete v podcaste. Pripravil ho Jaroslav Barborák.

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.

Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.

Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom stave.

Zajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.

V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.

No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?

Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?

No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?

Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

POHODA

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít.

Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára.

Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda.

Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.

Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda.

Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.

Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku.

Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok plánuje konečne po rokoch zaviesť telové kamery policajtov. Pomôžu, ak brutálnemu policajnému násiliu nezabránila ani kamera v miestnosti?

V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete, čo nové sme dnes zistili o prípade políciou zabitého zlodeja alkoholu z Košíc. Budete počuť ministra vnútra a reportérky Aktualít.

Moderuje Peter Hanák.