Podcasty Aktuality.sk

Po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa téma korupcie dostala do stredobodu pozornosti v rámci verejnej diskusie. Hovorilo sa veľa o korupčných kauzách, o vyšetrovaní uneseného štátu a o právnom štáte ako takom. Na tento vývoj zareagovala aj tzv. alternatívna mediálna scéna, pre ktorú dovtedy tieto kauzy neboli ťažiskové.

Ako vnímajú ľudia témy korupcie a právneho štátu v porovnaní s reálnymi dátami? Koľko percent oslovených ľudí sa v prieskume Transparency International priklonilo k alternatívnym názorom o témach ako je špeciálna prokuratúra, samovražda Milana Lučanského alebo údajná manipulácia volieb? Ako často informovali o témach z oblasti právneho štátu a boja proti korupcii alternatívne médiá? Nakoľko sa frekvencia informovania líšila v porovnaní s mainstreamom? Existovali aj témy, ktorým sa alternatíva venovala viac ako štandardné médiá?

Aké zdroje využívali alternatívne médiá pri informovaní o jednotlivých témach? Nakoľko sa objavovalo zdieľanie obsahu z tlačových agentúrach či publikovanie názorov influencerov a politických predstaviteľov? Ktorí politici boli citovaní najviac? Dokázala sa alternatívna scéna voči niektorým konšpiračným teóriám aj vyhraniť? Ktoré politické strany si pred voľbami platili propagáciu v alternatívnych médiách a prečo je takáto reklama problémová? Aké nedostatky a pochybenia v rámci novinárskych a etických štandardov boli typické v článkoch alternatívnych médií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

V roku 2010 bolo v rámci celonárodného sčítania takmer 25-tisíc ľudí identifikovaných ako „ľudia bez domova“. V roku 2020 ich počet narástol na viac ako 70 000. Ešte oveľa vyššie čísla sú v téme príjmovej chudoby. V roku 2021 bolo na Slovensku takto ohrozených takmer 660-tisíc osôb, pričom ide nielen o nezamestnaných, ale aj o viacpočetné rodiny či ľudí nad 65 rokov. Pre koho je teda Slovensko a patrí aj tým na okraj spoločnosti?

„Kde domov môj,“ to bol začiatok štátnej hymny v čase Československa. Dnes už Československo nemáme, máme Slovenskú republiku, no tá otázka „Kde domov můj“, platí pre tisícky z nás aj dnes, tu u nás, na našom Slovensku. Čo vieme ako spoločnosť spraviť pre mnohotisícovú komunitu „ľudí bez domova“, ktorí sa až teraz konečne dočkali „Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovectva“, a aké riešenie ponúkajú politici? A aké riešenia ponúkajú politické strany pre státisíce ľudí ohrozených príjmovou chudobou?

Témou budú aj ľudia s určitým typom zdravotného či mentálneho znevýhodnenia, problematika nedostupnosti bývania, financovanie sociálnych služieb a jej dostupnosť, téma dlhodobej starostlivosti, hmotnej núdze, životného minima či marginalizovaných komunít a ich nediskriminácie.

Diskutovať budú: Sergej Kára (PS), Anna Šmehilová (KDH), Vladimíra Marcinková (SaS) a Miroslav Kollár (Demokrati).

Do diskusie sme pozývali aj reprezentantov strany Hlas a strany Sme rodina. Pre pracovnú zaneprázdnenosť sa však ich zástupcovia diskusie nezúčastnia.

Moderuje: Braňo Dobšinský

Diskusiu pripravili Aktuality.sk, Depaul Slovensko a SocioFórum.

Mentioned in this episode:

23-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

23-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

23-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

23-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

Dávate aj vy odpadu šancu na druhý život?

V preklade – ako ste na tom v triedení odpadu?

Aby sme aspoň trochu prispeli k čistejšej planéte, je dôležité, aby sme riešili odpad, ktorý vzniká aj našim životným štýlom.

Ako je na tom Slovensko s triedením odpadu, ako sa správne separuje a kam putuje vytriedený a nevytriedený odpad, sme sa rozprávali v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk s Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Triedenie odpadu je začiatkom, aby odpad dostal druhý život

Separovanie alebo triedenie odpadu je prvým krokom, ktorým môžu jednotlivci prispieť k tomu, že sa budú odpadom zaoberať. „Ak sa ním nezaoberám a všetko vyhodím do čiernej nádoby, zmesového komunálneho odpadu – to je odpad, ktorý už nemá šancu. V lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie – spaľovanie alebo v horšom prípade na skládkovanie. Ak sa odpadom budem zaoberať, čiže ho budem triediť, tak mu dávam šancu na to, aby niekto kto vyhodnotí, že je správne vytriedený, má dostatočnú kvalitu a má dostatočné kapacity na spracovanie, tak ho naozaj zrecykluje. Takže my triedením ako takým urobíme ten prvý krok, ktorý ale nezabezpečuje priamo tú recykláciu, nie je to iba s tým spojené. Ale ak nebudem triediť, nebudem ani recyklovať, takže to je veľmi dôležité,“ vysvetľuje v podcaste Petra Csefalvayová. Slovensko v rebríčku triedenia odpadu Európskej únie stále rastie oproti minulosti. Niečo cez 40 percent odpadu vieme podľa Csefalvayovej vytriediť tak, aby sa aj zrecykloval.

Od triedenia odrádza ľudí najmä pohodlnosť

Nie je to o tom, že by ľudia nevideli zmysel v recyklácii. Často je odrádzajúca dostupnosť kontajnerov, nie sú veľmi blízko pri bydlisku. „Je potrebné niekde ďalej zájsť, nemajú to priamo pred domom alebo sa vyžaduje nejaká konkrétna čistota, nejaké konkrétne druhy materiálov, ktoré patria do konkrétneho kontajnera. A toto znižuje veľakrát ich záujem o triedenie. Ak by sme urobili alebo pripravili tú infraštruktúru tak, aby naozaj ľudia mali čo najjednoduchšiu dostupnosť, tak tým určite podporíme myšlienku triedenia. Na druhej strane je to ešte stále menšinová téma, kde ten odpad končí a či sa v skutočnosti recykluje.“ Ľudia často podľa Csefalvayovej reagujú na nejaký jeden zverejnený príbeh, keď vidia, že jedno auto zbiera rôzne druhy odpadu a odôvodňujú si potom to, že je zbytočné triediť. Lenže situácia prečo k takému postupu došlo má často aj jasné vysvetlenie, akurát to už nikto nezisťuje.

Viac o tom:

• čo patrí a nepatrí do modrého kontajnera
• kde patria tetrapakové obaly z nápojov
• či treba čistiť plastové tégliky z jogurtov
• čo môžeme dávať do hnedej nádoby
• čo spôsobuje olej v kanalizácii
• kedy ide odpad ešte na dotriedenie
• ako funguje cirkulárna ekonomika
• ako sme na tom s recykláciou na Slovensku

sa dozviete z rozhovoru redaktorky Zuzany Majerčíkovej s Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk.

Vždy jej hovorili, že má peknú tvár, ale mala by niečo robiť so svojím telom: „Zažila som veľa bodyshamingu, od trénerov, učiteľov... sú to silné slová, ale dnes už viem, že to bodyshaming bol. A ja ani dnes, po rokoch, ešte stále nie som spokojná so svojím telom...," priznáva slovenská influencerka Zuzana Mračková v podcaste Do hĺbky.

Poruchy príjmu potravy zahŕňajú viaceré ochorenia, vrátane mentálnej anorexie, bulímie či diagnózy záchvatového prejedania. PPP majú viac príčin, no najrizikovejším obdobím pre ich vznik je detstvo, dospievanie aj šikana v ranom veku. Niekedy je to dokonca genetická predispozícia. Vypovedajú o tom mnohé skutočné príbehy a ten svoj nám dnes v rámci série podcastu TELO rozpovedala známa slovenská influencerka Zuzana Mračková. Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia. Sama si prešla poruchou príjmu potravy, konkrétne bulímiou. Ako dieťa dokázala pred rodičmi skrývať vracanie a aj po tom trvalo, kým sa jej dostalo pomoci. A že stále nie je v poriadku, priznáva ešte aj dnes. Počas dlhoročného boja spoznala hĺbku svojho duševného zdravia, o ktorom dnes na sociálnych sieťach vypovedá. V dnešnom podcaste sa dozviete:

čo spustilo jej prvé pochybnosti o výzore a vlastnom tele už v ranom detstve

ako vnímala, keď si jej mamu zavolali bokom, aby svojej dcére dohovorila ohľadom kíl navyše

kedy prepadla bulímii

ako si jedlo schovávala a koľko rokov trvalo, kým sa jej dostalo prvej pomoci

prečo má problémy dodnes a v akej podobe bulímia pretrváva

ako už ako dvojnásobná mama vníma všetko, čo sa jej udialo, a čo by odkázala iným

v závere rozoberieme nielen pohľad partnera, ale aj Zuzkin pohľad na spoločnosť a sociálne siete. V čom ochorenia PPP možno aj nechtiac podporujeme? Počúvajte s nami. So Zuzanou Mračkovou sa rozprávala Martina Smatanová.

„K teroristom nemôžeme byť tolerantní. Áno, som smutný, že zomierajú Palestínčania v Gaze. Nik nemôže mať radosť z toho, že zomierajú obyčajní ľudia. Problém je však v tom, že Hamas stále existuje a z civilov si robí živé štíty. Musí byť zničený.“ Pohľad na súčasný konflikt medzi Izraelom a radikálmi Hamasu optikou židovského rabína Mišu Kapustina.

Nožom dobodaná Židovka, na dverách jej bytu hákový kríž – Francúzsko; grafity Dávidovej hviezdy na domoch a podnikoch, kde žijú a pracujú Židia – Nemecko; odmietnutá rezervácia židovskej školy na nafukovací hrad – s poznámkou podnikateľa: nemôžem prijať sionistickú objednávku, nechcem krvavé peniaze – slobodu Palestíne – to je zas prípad z Austrálie.

Vo svete narastá vlna antisemitizmu po Izraelskej vojenskej odvete na masaker radikálov Hamasu.

„Radikáli programovo zasievajú strach. Sú presvedčení, že pravdu majú len oni a všetko ostatné je zlé. Preto chcú všetko ostatné zničiť“, rozpráva rabín Kapustin. „Slovo kompromis ani nie je v ich slovníku. Oni chcú všetko“, dodáva.

Konflikt sa začal koordinovaným útokom radikálov Hamasu na ciele v Izraeli v sobotu 7. októbra a ich „besnením“. Zabili pritom vyše 1400 Izraelčanov, ďalšie dve stovky zobrali do zajatia.

„Izraelom sa to neskončí. Všetci to majú pochopiť. Svoj radikalizmus a fanatizmus chcú rozšíriť aj do Európy, Ameriky. Do všetkých krajín“, rozpráva rabín.

„Antisemitizmus je tu odpradávna. Je to choroba. Zatiaľ na ňu neexistuje účinný liek a pravdepodobne ho ani nikdy mať nebudeme“, dodáva.

Každý jednotlivec stojí podľa neho denne pred voľbou medzi dobrom a zlom. „Antisemitizmus je voľbou pre zlo“, tvrdí rabín Kapustin.

Tvrdí, že na Slovensku sa cíti bezpečne, a to aj po vražde zo Zámockej v Bratislave, keď sa v manifeste útočníka našli aj slová o „nenávisti k Židom“, ktorí mali byť tiež obeťami útoku.

„Nie je možné zakázať nenávidieť. Je to právo každého. Môžeme milovať alebo nenávidieť. Odporúčam však radšej prejavovať lásku tým, ktorých milujeme, na nenávisť nám potom ani nezostane čas“, uzatvára rabín Kapustin.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.